Ako to vidím ja

Nedá mi ,aby som nevyjadrila svoj názor na niečo, čo ma už dlhšie hnevá. Alebo stále prekvapuje(nepríjemne), , zaráža…?

Neviem čo je vhodnejšie pomenovanie. Ale k veci!

Často sa stretávam, hlavne pracovne,  so slovným spojením vyspelý západný svet. Prečo pristupujeme k tejto inovácii? Prekvapivá odpoveď: Lebo tak je to vo vyspelom západnom svete. Nuž súhlasím. V mnohom je vyspelejší, len neviem, či si berieme vzor naozaj z toho, z čoho by sme si mali. Lebo  skutočne v mnohom zaostávame. napríklad v mentalite  vodiča.

Mám rada teplo a morea   ak sa dá doprajem si  dovolenku pri mori. Najviac ma oslovuje Taliansko, tohto roku som bola v Španielsku. Môj partner pracuje v Nemecku. Prečo to  spomínam? No v súvislosti s tým vyspelým západným svetom. V Španielsku, odkiaľ mám najčerstvejšie spomienky, sme si požičali bicykle a zašli promenádou do neďalekého mesta. Bola som ohromená. Všetci vodiči, nám dávali prednosť, správali sa s rešpektom, pribrzdili aj v stúpajúcom teréne. Keď sme boli na pešej prechádzke v Grenade, bolo to to isté. Ešte sme ani nevedeli, či skutočne chceme prejsť na druhú stranu cesty a vodič už zastal. Samozrejme, ak to bolo pri prechode.Podobné situácie zažíva aj partner v  Nemecku, podobné zážitky máme aj z Talianska. No po návrate domov som znechutená, ba dokonca mám obavy o svoje zdravie, či život.Stačí vyjsť pešo, či na bicykli a zistíte, že u nás platia zákony džungle. Ja som  väčší, ja mám vždy prednosť. Ty úbohý peš iak, či cyklista ma neohrozíš, ja teba áno. Nie je to vôbec prehnané. Keďže často využívam bicykel ako dopravný prostriedok tzv city bike denne som konfrontovaná so skutočnosťou, že značky a  dopravné pravidlá sa na cyklistu nevzťahujú. Auto mi nemusí dať prednosť ak chce vyjsť na hlavnú po ktorej idem, to ja musím pribrzdiť.Ak chcem náhodou prejsť vedľa bicykla po prechode na druhú stranu vozovky, vystojím aj dieru.Samozrejme sú aj výnimky.Ale naozaj iba výnimky. Bývam na Spiši a tu je tento problém ešte markantnejší.Akoby s kúpou vozidla stúplo ľuďom sebavedomie a s ňou ruka v ruke bezohľadnosť. Zdá sa, že naše policajné orgány ešte celú situáciu zhoršujú, keďže chcú presadiť prísnejšie pravidlá pre cyklistov a častejšie kontroly. A pritom si odrazu spomenieme na vyspelý západný svet a jeho metropoly. Veď tam sa jazdí na bicykli, je to úplne bežné. Poďme aj my v Bratislave požičiavať bicykle.Na to však nestačí zakúpiť bicykle, ale vytvoriť podmienky, zmeniť myslenie. Prevychovávať vodičov, aby rešpektovali aj iných účastníkov dopravnej premávky a chápali ich znevýhodnenú pozíciu.

Podarí sa to niekedy?Chcem byť optimista. Určite áno, ale musíme to chcieť zmeniť,nestavať sa  pokorne do pozície   outsidra v dopravnej premávke.